História Farského kostola sv.Ignáca z Loyoly v Čiernom
Podľa ústneho podania aj obecnej kroniky sa uvádza, že prvý kostol bol postavený na Latonke (Latoňke, Latunke) okolo roku 1630. Väčšia časť územia zvaného Latonka sa nachádza na poľskom území, časť v chotári Skalité a časť je na Vyšnom konci Čierneho, na samom konci čierňanského chotára /Fonšov zárubok/. Od ostatných domov sa kostol líšil len tým, že mal pristavenú vežičku, v ktorej bol umiestnený malý zvon.
Do roku 1796 (vznik Farnosti Čierne) chodili Čierňania do kostola v Skalitom. V tom istom roku rozobrali starý drevený kostol v Skalitom a spolu s veriacimi zo Svrčinovca ho znova postavili v Čiernom. Museli na ňom vykonať veľké opravy, lebo už v roku 1754 sa o ňom uvádza, že „je blízko zrúteniu a v čase búrky nebezpečný pre prítomných“. Aj vnútorné zariadenie bolo prinesené z pôvodného kostola v Skalitom. Hlavný aj bočný oltár takisto preniesli do Čierneho. Na bočnom oltári stála socha Zvestovania Panny Márie a na hlavnom oltári socha svätého Ignáca z Loyoly. Drevený kostolík v Čiernom bol chudobný, dokonca až tak, že chýbali svietniky, organ, bohoslužobné rúcha, kalich, spovednica, baldachýn, zástavy, burza na zaopatrovanie chorých, skriňa, kadidelnica s navikulou, aj väčší kríž a tiež krstiteľnica.
Murovaný Kostol sv. Ignáca z Loyoly
V roku 1888 bol postavený dnešný farský kostol v Čiernom za 16 000 zlatých, ktoré poskytla náboženská základina (Fundus religionis) – patrón kostola. Pri výstavbe pomáhali veriaci z celej farnosti. K dielu priložili nielen svoje mozoľnaté ruky, ale aj srdce, vidiac tak, že čoskoro bude stáť nový Boží chrám. Ba poskytli aj svoje povozy na dovoz potrebného materiálu. Pri všetkej námahe, ktorú veriaci s radosťou vynakladali, nastala pre nich aj smutná udalosť, keď sa v nočných hodinách zrútila veža kostola. Ľudia sa tým nedali odradiť, znova sa pustili do práce a veža, ktorú postavili, pevne stojí dodnes. Novopostavený kostol slávnostne posvätil nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. augusta 1889.
Interiér kostola vymaľoval v roku 1906 slovenský akademický maliar Jozef Hanula. Dnes sú vo veži kostola umiestnené 4 zvony. Najväčší z nich nesie pomenovanie Sv. Juraj. Je na ňom napísané: „Sv. Juraj – z obetavosti našich amerických farníkov som zhotovený za p. farára Juraja Gajdošíka. Živých zvolávam. Mŕtvych pochovávam. Bohorodičku uctievam. Búrky rozháňam.“ Trochu menší než predchádzajúci je zvon, ktorý kedysi ako jediný nechala kostolu vojenská vrchnosť. Je na ňom napísané: „Refusa per Vilhelmum Fischer Tyrnaviae. Fusa sum utraque e munificentia excellentissimi domini Augustini Roskovanyi episcopi Nitriensi sub Georgio Lencso parocho 1888.“ Ďalšie dva zvony sú malé, uliate v roku 1920, na ktorých je napísané: 1. „R. P . 1920. Svätý Ignác oroduj za nás.“ 2. „R. P . 1920.“ Kostol sv. Ignáca z Loyoly je postavený v neogotickom v štýle.
Má jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou štukovou klenbou a medziklenbovými pásmi zbiehajúcimi sa do pilierov. Okrem hlavného oltára má kostol dva bočné oltáre. Jeden je zasvätený sv. Jozefovi a druhý Panne Márii. Na hlavnom oltári sú okrem sv. Ignáca sochy sv. apoštolov Petra a Pavla. Na bočnom oltári sv. Jozefa sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Na druhom bočnom oltári sú sochy sv. Antona a sv. Alojza. Z predsiene kostola je vstup do malej kaplnky – „jaskyne“ – Lurdskej Panny Márie. Pred hlavným vchodom do kostola je kríž, postavený na pamiatku posviacky kostola 4. augusta 1889.
Nech nám dobrotivý Boh na príhovor Sedembolestnej Panny Márie a nášho patróna sv. Ignáca z Loyoly dá dar pevnej viery, aby nikdy nezarástol chodník a cesta do nášho chrámu, v ktorom človek nachádza odpoveď a zmysel svojho života.