Príprava na manželstvo, na manželský a rodinný život má osobitný význam pre dobro Cirkvi, pretože sviatosť manželstva predstavuje veľkú hodnotu pre celé kresťanské spoločenstvo.
To platí v prvom rade pre manželov. Ich rozhodnutie je také závažné, že nemôže byť nepripravené ani unáhlené.
V minulosti sa pri tejto príprave mohlo počítať s podporou spoločnosti, v ktorej sa uznávali hodnoty a dobrá manželstva. Cirkev bez ťažkostí či pochybností obhajovala jeho svätosť s vedomím, že sviatosť manželstva ako základná bunka Božieho ľudu je pre Cirkev istotou. Vo vnútri Cirkvi, aspoň v skutočne evanjelizovaných spoločenstvách, bola podpora manželstva rozhodná, jednotná a celistvá. Rozluky a stroskotania manželstiev boli zriedkavé a rozvod sa považoval za „ranu“ (porov. Gaudium et spes, 47).
Dnes sa naproti tomu nezriedka stretávame s výrazným zhoršovaním situácie rodín, s „koróziou“ hodnôt manželstva. V mnohých národoch, predovšetkým v ekonomicky vyspelejších krajinách, poklesol počet sobášov. Uzatváranie manželstva sa dnes obvykle posúva do vyššieho veku a stúpa počet rozvodov a rozlúk, ku ktorým dochádza často už v prvých rokoch manželského života. To všetko nevyhnutne vedie k často zdôrazňovanému pastoračnému znepokojeniu: "Sú tí, ktorí vstupujú do manželstva, skutočne pripravení?"
Príprava na sviatosť manželstva a na manželský život sa ukazuje ako veľká pastoračná nevyhnutnosť predovšetkým pre dobro manželov, ale tiež pre dobro celého kresťanského spoločenstva a spoločnosti. Preto na mnohých miestach rastie záujem o túto problematiku a vznikajú iniciatívy potrebné na to, aby na otázky spojené s prípravou na sviatosť manželstva bolo možné dať zodpovedajúcu a primeranú odpoveď.
Rodina nemôže kráčať k šťastnej budúcnosti bez dobrých rodičov. V Božom pláne so svetom je Vaše poslanie veľmi dôležité a Cirkev je poslaná neustále ohlasovať tento Boží plán a napomáhať jeho rozvoju. Pripomenul to Boží služobník pápež Ján Pavol II. vo svojom Liste rodinám: „Pre civilizáciu lásky je podstatné, aby muž cítil materstvo ženy, svojej manželky, ako dar: toto skutočne má ohromný vplyv na celý výchovný proces. Veľa závisí od jeho pohotovosti zúčastniť sa správnym spôsobom na tejto prvej fáze daru človečenstva a dať sa vtiahnuť ako manžel a otec do materstva manželky“ (Gratissimam sane, 16). Za takýchto okolností sa rodina stáva prvou „školou úplnejšej ľudskosti“ (porov. Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et spes, 52).
Náležitosti potrebné pre prijatie sviatosti manželstva
- Svoj úmysel prijať sviatosť manželstva nám prosím nahláste aspoň 3 mesiace pred vami plánovaným termínom sobáša.
- Katolíkov, ktorí boli pokrstení mimo našej farnosti, prosíme, aby si priniesli výpis z knihy pokrstených - krstný list vystavený vo farnosti kde boli krstení, avšak nie starší ako 3 mesiace.
- Snúbenci majú právo sobášiť sa vo svojej farnosti. Na sobáš v inej farnosti v ktorej ani jeden z nich nemá trvalé alebo prechodné bydlisko, má byť dostatočný dôvod. Ak dôjde k prísľubu sobáša v našej farnosti, potrebuje si aspoň jeden zo snúbencov vybaviť dovolenie - licenciu k sobášu a to od svojho farára, teda z miesta, kde skutočne bývate.
- Pred prijatím sviatosti manželstva musíte absolvovať sobášnu náuku. Tú si dohodnete s kňazom.
- Nakoľko je cirkevný sobáš platný aj pred štátom, je potrebné osobne navštíviť matriku Mestského/Obecného úradu v mieste sobáša, kde vyplníte štátnu zápisnicu, ktorú nám potvrdenú prinesiete. Nezabudnite si so sebou vziať rodné listy a občianske preukazy, prípadne vysokoškolské diplomy.
- Po sobáši Vám matrika vystaví sobášny list, na základe ktorého si môžete požiadať o zmenu priezviska, nový občiansky preukaz a iné náležitosti.
- K sobášu budete potrebovať snubné prstene a kríž na prísahu. Aby snúbenci s úžitkom prijali sviatosť manželstva, nástojčivo sa im odporúča, aby pristúpili k sviatosti pokánia a prijali najsvätejšiu Eucharistiu.