Človek pochybuje o všeličom, ale o potrebe komunikovať asi málokto. Komunikáciou s inými trávime naozaj veľa času počas celého dňa. Je to prirodzené. Robíme to čo nám je vlastné. Tak sme boli stvorení.

Slovo komunikácia znie tak akosi učene a dôležito, ale aj v minulosti robili ľudia to isté, komunikovali, hoci nemali ani mobily ani počítače, proste sa rozprávali, stretali, potrebovali sa medzi sebou dohovoriť.

Presne takto to funguje aj medzi Bohom a hocikým z nás. Nejako sa potrebujeme s Ním dohovoriť, čosi Mu povedať, alebo  len pozdraviť, poprosiť o niečo, poďakovať.

V každom prípade potrebujeme na to jednu vec – čas. Nepovedať, nestretnúť sa, nepozdraviť znamená jediné: nedali sme svoj čas. Či už Bohu, alebo človeku. Komunikovať znamená stratiť s niekým čas. Áno doslova stratiť, lebo to bol môj čas, ktorý som dal inému, hoci som si ho mohol nechať pre seba.

Modliť sa k Bohu nie je nič viac a nič menej ako práve toto: dať Bohu svoj čas , stratiť s ním čas. Ale táto „strata“ času s Bohom, má inú logiku, ako strata času s človekom. Neraz si po navonok zbytočnom rozhovore s niekým povieme, že to bola len strata času....  Ako je to teda s Bohom ? Je to tiež strata času? Práve tu platí to opačné: čas stratený s Bohom, je čas, ktorý sme vlastne získali pre seba... to Boh stratil čas s nami alebo lepšie povedané daroval nám svoj čas. Čas strávený s  milovaným človekom nikdy nenazveme strateným, lebo budujeme tým vzťah. A presne to robíme pri modlitbe – budujeme vzťah s Bohom. Ak niečo robíme vytrvalo, dlhodobo dávame tým najavo, že je to pre nás dôležité. To isté modlitba, ak  nej Bohu dávame čas dennodenne, keď aj málo, ale pravidelne, budujeme si s ním vzťah, pretože každým takto stráveným momentom sme niečo dali aj sebe.

Táto rubrika bude teda istým spôsobom snahou, ako čas s Bohom „stratiť“ teda získať aspoň trocha užitočne. Najkrajší návod ako to robiť sme už dávno dostali od samého Ježiša Krista, keď ho apoštoli prosili, aby ich naučil modliť sa. Nikto z ľudí, čo akokoľvek spirituálny nás to nenaučí lepšie. Napriek tomu vzniklo počas stáročí kresťanstva nespočetné množstvo rôznych modlitieb, zbožných poďakovaní či prosieb a vzdychov. Zopár z nich určite poznáme aj z pamäti ale rád by som na toto miesto dal vždy na istý čas nejakú modlitbu, nie ako vzor, skôr inšpiráciu, ako čas stretnutia s Bohom využiť a niečo zo srdca a úprimne mu povedať.. Keby sme aj zabudli naučené, pokiaľ nám rozum slúži, vždy môžeme Bohu predsa povedať niečo spontánne vlastnými slovami a hlavne úprimným srdcom....

Nuž teda, niečo na začiatok:

RANNÁ MODLITBA
Bože môj, klaniam sa Ti a milujem Ťa celým srdcom.
Ďakujem Ti, že si ma stvoril, urobil kresťanom a zachoval v túto noc.
Obetujem Ti všetky skutky dnešného dňa,
nech sú podľa Tvojej svätej vôle a na Tvoju väčšiu slávu.
Chráň ma od hriechu a každého zla.
Tvoja milosť nech je vždy so mnou aj s mojimi drahými. Amen.

VEČERNÁ MODLITBA
Bože môj, klaniam sa Ti a milujem Ťa celým srdcom.
Ďakujem Ti, že si ma stvoril , urobil kresťanom a zachoval v tento deň.
Odpusť mi všetko zlo spáchané v tento deň
a prijmi  odo mňa všetko, čo bolo  dobré.
Chráň ma pri odpočinku od každého nebezpečenstva.
Tvoja milosť nech je vždy so mnou aj s mojimi drahými. Amen