Milí priatelia, farníci , všetci občania Čierneho
Naozaj rád využívam ponúknutú príležitosť prihovoriť sa vám aj takto cez písané slovo.
V kultúrnom svete a prostredí už dávno platí jedna z mnohých múdrostí. Že ten, kto dobre rozlišuje, aj dobre učí. Samozrejme, odvtedy, čo som prišiel do Čierneho ako kňaz vlani v lete, nejaký čas uplynul. Zámerne som si nechal istý čas, kým niečo napíšem do Vášho obecného periodika, aby to malo aj z tohto pohľadu nejakú hodnovernosť. Nové prostredie vždy vyžaduje potrebnú mieru času, aby sa človek trocha rozhliadol, zorientoval, našiel si tak v ňom svoje miesto. Prvý pohľad a dojem býva nesmierne dôležitý, ale až čas ukáže, či bol aj pravdivý. Každá farnosť je prirodzene integrálnou súčasťou nejakej obce či mesta a tieto majú svoje osobitosti, tradície, zvyky, svoje špecifiká. Je dobré ich spoznávať a rozhodne trvá istý čas, aby im človek správne porozumel. Čas nielen v tomto vnímaní má svoju nesmiernu hodnotu.

Ak môžem zo svojho pohľadu, tak farnosť Čierne je už piatou, kde pôsobím. V regióne Kysuce nie je síce prvou, ale predsa len novou. Každá farnosť je predovšetkým o službe pre ľudí a každá je úžasný a zároveň odlišný živý organizmus fungujúci síce na jasných pravidlách, ale svojím vlastným životom. V každej farnosti bolo treba rozumne rozlíšiť, ako to živé v nej funguje. Aj naša farnosť je presne takýto živý organizmus a postupne sa učím, čím žije, čo jej prináša osoh, ale aj čo jej neosoží, čo je zdravé, a čo naopak potrebuje trocha ozdravieť, v čom je jej sila, ale aj citlivo vnímať jej slabšie miesta. Čim je toto živé spoločenstvo väčšie, tým vyžaduje viac pozornosti, viac času, viac trpezlivosti a citlivosti. Zopárkrát ma už oslovili otázkou, ako sa tu cítim a či som si už zvykol. Skúsim malé porovnanie. Ak človek ide ako kandidát do volieb, musí mať volebný program čo chce pre ľudí urobiť a aj podľa toho dostáva od nich podporu, teda ich hlasy. Kňaz nie je vo farnosti volená funkcia, má osobitné poverenie a mandát Cirkvi cez svojho biskupa. Je to teda úloha a poslanie, ktoré má robiť ako najlepšie vládze a koľko vládze. V nijakom prípade nejde o to, či je úspešný alebo neúspešný kandidát niekoho. Tiež v prvom rade nejde o pocity ktoré má, či nemá mať zo svojej služby a z miesta, kde bol poslaný, alebo z ľudí, ku ktorým prišiel. Na druhej strane, je tiež človek, v modernom poňatí líder či vrcholový manažér, ktorý vstupuje do života spoločenstva a potrebuje vedieť, ako je vnímaná jeho služba a prítomnosť uprostred nich. Ak cíti, že mu aspoň trocha rozumejú, že ho prijímajú, snáď aj trocha rešpektujú ako autoritu, že ľudsky si aspoň trochu „sadli“, tak je to neskutočne silná psychická podpora myslím pre každého. Podobne ako v rodine, aj pre kňaza a jeho veriacich sú základom normálne vzťahy. To neznamená, že na všetko majú rovnaký názor a ku všetkému rovnaké postoje. Kňaz v nijakom prípade nie je demagóg a manipulátor ľudí. Miesto kňaza vo farnosti je porovnateľné s miestom otca či matky v rodine. Ak v dnešnej kultúre vzťahov vnímame niekedy až ťažké trhliny v ponímaní autority, v nastavení pravdivých a morálnych hodnôt akýchkoľvek vzťahov, potom bude tento problém rovnaký aj vo vnímaní správneho miesta a poslania kňaza vo farnosti, aj jeho úlohy a miesta v nej. Aj tu samo sebou zároveň platí, že ten, ktorý by vyhovel všetkým a bez rozdielu, sa ešte nenarodil.
Myslím, že veriaci v kostole v začiatkoch mojej služby tuná aj opakovane mohli počuť, že prosím o trpezlivosť, kým to tu trocha spoznám a naučím sa rozumieť ako funguje život tejto farnosti. Aspoň niečo málo už určite viem a poznám, hoci zďaleka nie všetko a úplne. Ľudia v našej farnosti si zaslúžia tak, ako všade inde, pre svoj život viery to najlepšie. Záleží mi na tom dnes rovnako ako aj predtým, hoci to naše ľudské má vždy svoje slabiny. Chcem, aby sa duchovný život viery tuná rozvíjal prakticky, pokorne a pravdivo. Nezvyknem nikoho vodiť za ruku, skôr jasne ukázať kam a kadiaľ treba ísť. A práve preto nie na všetko v tomto smere vždy prikývnem. Povedané obrazom a prirovnaním, v mojej duchovnej kartotéke je každý v tejto farnosti, kto potrebuje duchovnú službu, bez výnimky. Držme sa nakoľko je to možné Božieho slova a zdravého rozumu. Život kresťana má byť aj duchovne zdravý, potrebuje správne nastavené „výživové hodnoty“. Podvýživa, alebo prejedanie či veľa sladkostí a maškŕt nie je nikdy na osoh.
Nech nám dobrotivý Boh pomáha na ceste, ktorá je nateraz v našej farnosti v Čiernom tou našou spoločnou. Nezabudnime po nej vždy kráčať vlastnými nohami, vlastnou hlavou a úprimným srdcom....
S úctou Váš pán farár mons. A. Galus